KOMUNÁLNE VOĽBY 2018

Rozhodnutím č. 203/2018 Z. z. vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky voľby do orgánov samosprávy obcí (komunálne voľby) a určil deň ich konania na sobotu 10. novembra 2018.

VOLEBNÁ SŤAŽNOSŤ

Najdôležitejším prvkom ochrany zákonnosti volieb je volebná sťažnosť podávaná podľa čl. 129 Ústavy SR. Detailnejšiu úpravu procesu kontroly zákonnosti volieb Ústavným súdom upravuje zákon o ústavnom súde (1) v ustanoveniach § 59 a § 63d.

 Volebnou sťažnosťou možno napadnúť:

1. neústavnosť alebo nezákonnosť samotných volieb do orgánu miestnej samosprávy
2. ako aj konkrétny výsledok týchto volieb.

Volebnú sťažnosť možno podať len do desiatich dní po oznámení výsledku volieb

Ústavný súd rozhodne o sťažnosti pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.

ÚČASTNÍCI KONANIA

Navrhovateľmi sú okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona o ústavnom súde:

1. politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila,
2. 10 % oprávnených voličov volebného obvodu,
3. kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Proti výsledku volieb môže podať sťažnosť

1. aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov,
2. a najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Účastníkmi konania sú okrem navrhovateľa a aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Domnievate sa, že boli porušené Vaše práva? Naša advokátska kancelária poskytuje klientom právne poradenstvo a zastupovanie v konaniach pred Ústavným súdom vo veciach volebného súdnictva. Kontaktujte nás na office@akfranko.sk alebo na 0908 987 165.

VOLEBNÁ SŤAŽNOSŤ – NÁLEŽITOSTI

Návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach musí obsahovať

1. vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
2. dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
3. údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
4. návrh na rozhodnutie vo veci.

ÚSTAVNÝ SÚD A JEHO ROZHODNUTIA

V závislosti od povahy nezákonnosti môže Ústavný súd vydať nasledovné rozhodnutie:

1. vyhlásiť komunálne voľby za neplatné,
2. zrušiť napadnutý výsledok volieb,
3. zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
4. sťažnosť zamietnuť.

PREDPOKLAD ÚSPEŠNOSTI

Primárnym predpokladom úspešnosti volebnej sťažnosti je vyvrátiť domnienku o zákonnosti a ústavnosti volieb, a to pomocou tvrdení a dôkazov slúžiacich na preukázanie týchto tvrdení.

Podľa Ústavného súdu: „Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia oneústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie Ústavy Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 a 3 a čl. 31) a zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 335/2007 Z. z. odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb.“ (2)

Navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno musí preukázať: „hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb,  ktoré je spôsobilé spochybniť voľby a ich výsledok ako prejav skutočnej vôle voličov. Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti (potenciálnej causalite).“ (3)

NEZÁKONNÉ VOĽBY: DÔVODY

Dôvody, na základe ktorých Ústavný súd počas svojej doterajšej činnosti vyhlásil komunálne voľby za neplatné, resp. na základe ktorých zrušil výsledok volieb, rozdeľuje Macejková (4) do troch základných skupín:

1. dôvody majúce svoj základ v období prípravnej fázy volieb (napr. otázky trvalého pobytu a jeho zmeny),
2. dôvody súvisiace s činnosťou volebných komisií 
 nesprávne spočítanie hlasov, porušenie zákona pri hlasovaní voličov do prenosnej volebnej schránky mimo 
volebnej miestnosti, neumožnenie voličovi hlasovať i.),
3. dôvody súvisiace s činnosťou kandidátov (vedenie kampane mimo určeného času, tzv. kupovanie hlasov voličov, resp. „volebnú korupciu“, vyhráženie sa zo strany kandidáta a i.).

---

Odkazy:

(1) zákon 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

(2) Uznesenie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 3/2010 z 27. januára 2010

(3) Macejková, I.: Volebné sťažnosti v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (doterajšie skúsenosti, aktuálne problémy, námety de constitutione ferenda a de lege ferenda, str. 6 a nasl., In Aktuálne problémy volebného práva a volebného súdnictva  v Slovenskej republike  – II. ústavné dni, Košice, UPJŠ, 2014, 68 – 81.

(4) Ibid. str. 7 a nasl.

Zdroje:

MACEJKOVÁ a kol.: Volebné sťažnosti v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, EUROUNION, 2017, s. 224.

OROSZ, MOLEK, ŠIMÍČEK, SVÁK: Volebné právo a súdny prieskum volieb v Českej republike a Slovenskej republike. Bratislava: C.H.Beck, 2016, s. 472.

https://www.ustavnysud.sk.

Úvodný obrázok: unsplash.com