Prirodzenou súčasťou volebného procesu sú pochybenia, ktoré sa podľa druhu môžu namietať na rôznych kompetentných orgánoch. Logickým vyústením tých najzásadnejších pochybení sú následne nezákonné voľby.
NEZÁKONNÉ VOĽBY A ÚSTAVNÝ SÚD
Ústavný súd ako orgán rozhodujúci vo volebných veciach podľa čl.129 Ústavy Slovenskej republiky formuloval široký diapazón názorov na to, ktoré konania považuje v rámci volieb za zákonné a ktoré nie.
VOLEBNÉ MORATÓRIUM
Uznesenie PL. ÚS. 47/2014 z 18.2.2015
Inými slovami, podstatu moratória pred voľbami, t. j. obdobia 48 hodín pred začatím volieb, nemožno striktne ponímať tak, že akýkoľvek kandidát, či už na post starostu/primátora alebo na post poslanca obecného/mestského zastupiteľstva, sa počas tohto obdobia moratória musí absolútne izolovať zo spoločenského diania a prerušiť akékoľvek sociálne kontakty na to, aby sa uplatnila striktná litera volebného zákona, ktorý treba vykladať v tomto smere reštriktívne. Podstatou moratória je to, aby v tomto období kandidát kandidujúci v komunálnych voľbách neprípustnou agitáciou neovplyvňoval a nezískaval priazeň a náklonnosť voličov, ktorým by bolo marené ich slobodné rozhodovanie. A contrario za porušenie moratória nemožno kvalifikovať akúkoľvek spoločenskú aktivitu kandidáta kandidujúceho v komunálnych voľbách, ale iba takú, ktorá má nepochybne znaky neprípustnej volebnej agitácie vo forme takého protiprávneho konania (napr. korupčné správanie, psychický nátlak a pod.), ktoré môže volebný výsledok ovplyvniť takým spôsobom, že bude nutné nezákonné voľby zopakovať.
Domnievate sa, že boli porušené Vaše práva? Naša advokátska kancelária poskytuje klientom právne poradenstvo a zastupovanie v konaniach pred Ústavným súdom vo veciach volebného súdnictva. Kontaktujte nás na office@akfranko.sk alebo na 0908 987 165.
VOLEBNÁ KORUPCIA
Uznesenie sp.zn. PL ÚS64/2014 z 18.2.2015
Rôznorodé predvolebné sľuby či verejné prísľuby kandidátov, resp. kandidujúcich subjektov, vrátane sľubov s majetkovým obsahom tvoria pri priamej komunikácii kandidátov na volené funkcie (resp. ich zástupcov) s voličmi štandardnú súčasť volebnej kampane. Predvolebné sľuby a verejne deklarované prísľuby kandidátov na volené funkcie s majetkovým obsahom ale ústavný súd nemôže považovať automaticky za neprípustné formy volebnej agitácie, či dokonca prejavy volebnej korupcie o to viac, že kvalifikácia tohto typu konania patrí do sféry pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, resp. všeobecných súdov.
Za týchto okolností je dôležité, aby ústavný súd posudzoval obdobné námietky sťažovateľov pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac,že izolovaný verejný prísľub spravidla sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, vktorej už viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík, by totiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).
Uznesenie PL. ÚS. 33/2014 z 25.2.2015
Ústavný súd už len pre úplnosť vo vzťahu k námietke porušovania volebného moratória odporcom prostredníctvom internetovej stránky Facebook poukazuje na právne názory vyslovené v iných svojich rozhodnutiach, podľa ktorých z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahleho komunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie, a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieť nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí (napr. PL. ÚS 25/2015).
Ústavný súd pripomína, že v zásade obdobný záver už formuloval vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístup verejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom emailu s uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.
TRVALÝ POBYT A NEZÁKONNÉ VOĽBY
Nález sp.zn.: PL.ÚS 110/2007 z 26.11.2008
V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľov ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt v obci, ako ústavná a zákonná podmienka výkonu aktívneho volebného práva (ale i pasívneho volebného práva) pre voľby do obecného zastupiteľstva avoľby starostu obce, nie je vprávnej úprave ustanovená samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov za tým účelom, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ide o cieľ, ktorý vychádza zpodstaty územnej samosprávy ako ústavného princípu, ktorá je jednou zo základných hodnôt demokratického a právneho štátu (m. m. I. ÚS 55/00).
Za týchto okolností sú v rozpore s účelom a funkciou volieb do orgánov samosprávy obcí také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby, ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce). Zvlášť negatívne treba hodnotiť takéto aktivity vtedy, ak kandidáti na volené funkcie v orgánoch samosprávy obce, resp. subjekty, ktoré ich kandidatúru podporujú, prisľúbia fyzickým osobám, ktoré trvalo nežijú na území obce, určitú protihodnotu za to, že sa v obci prihlásia na trvalý pobyt v čase pred voľbami za účelom výkonu volebného práva do orgánov samosprávy obce.